Nedokrvenie mozgu, ľudovo aj zlé prekrvenie mozgu, je laické označenie pre stavy, pri ktorých sa do mozgu dostáva menej krvi, než potrebuje. Zahŕňa široké spektrum ťažkostí: od krátkodobých závratov pri zmene polohy, ktoré väčšinou nesúvisia s ochorením ciev mozgu, až po tranzitórny ischemický atak (TIA) a cievnu mozgovú príhodu (CMP). Náhla porucha reči, pokles kútika úst, slabosť ruky alebo výpadok videnia predstavujú urgentný stav, aj keď príznaky ustúpia: volajte 155 alebo 112.

V článku zistíte, aké príznaky a prejavy môže mať nedokrvenie mozgu, ktoré príčiny sú typické v rôznom veku, ako prebieha vyšetrenie a aké sú možnosti liečby.

V skratke

1. Čo je nedokrvenie mozgu? Laický výraz, nie diagnóza. Zahŕňa krátkodobé závraty pri zmene polohy, tranzitórny ischemický atak (TIA) aj ischemickú cievnu mozgovú príhodu.
2. Kedy volať 155? Pri náhlej poruche reči, poklese kútika úst, slabosti ruky alebo nohy na jednej strane tela či výpadku videnia, aj keď príznaky ustúpia.
3. Ako sa zistí príčina? Doma spoľahlivo nie. Lekár vychádza z rozhovoru a vyšetrenia a podľa potreby doplní krvné testy, EKG, ultrazvuk krčných tepien alebo CT či MR mozgu.
4. Líši sa príčina podľa veku? Často áno. U mladších býva častejší pokles tlaku pri postavení, nedostatok tekutín či úzkosť, v strednom veku neodhalený vysoký tlak a zvýšená hladina cholesterolu, u seniorov zmeny na drobných cievach a poruchy srdcového rytmu.
5. Ako sa lieči? Podľa konkrétnej príčiny. Univerzálny liek na prekrvenie mozgu neexistuje.

Čo znamená „nedokrvenie mozgu“

„Nedokrvenie mozgu“ nie je presná diagnóza. Je to laické pomenovanie stavov, pri ktorých mozog nedostáva dostatok okysličenej krvi. Ide najmä o tieto štyri situácie:

• Krátky pokles tlaku pri zmene polohy. Po prudkom postavení sa na pár sekúnd zatmie pred očami. Často ide o prechodný jav, no ak sa opakuje alebo vedie k pádom či odpadnutiu, treba ho riešiť s lekárom. Nejde o TIA ani o mozgovú príhodu. Samotný závrat pri vstávaní nepotvrdzuje ochorenie ciev mozgu a často má iné príčiny.
• Tranzitórny ischemický atak (TIA). Prechodná epizóda neurologických príznakov spôsobená nedokrvením mozgu alebo sietnice, pri ktorej nevznikne akútny infarkt mozgového tkaniva. Príznaky ustúpia, no podozrenie na TIA si vyžaduje okamžité lekárske vyšetrenie [6].
• Ischemická cievna mozgová príhoda. Pri nej dôjde k upchatiu tepny, čo vedie k poškodeniu časti mozgového tkaniva. Ľudovo sa hovorí aj „mŕtvica“ alebo „porážka“.
• Dlhodobo zhoršené prekrvenie drobných ciev. Rozvíja sa postupne, počas rokov, a môže prispievať k zhoršeniu chôdze, pamäti alebo tempa myslenia.

Podrobnejšie o TIA píšeme v článku Malá mozgová príhoda: ako ju spozorovať a prečo ju neignorovať.

Tieto stavy majú odlišnú naliehavosť aj liečbu. Človek, ktorý do vyhľadávača zadá „nedokrvenie mozgu“, však často nevie, ktorý z nich sa ho týka. Dvadsaťpäťročnej študentke sa môže zatočiť hlava, zatiaľ čo sedemdesiatročný otec môže začať zabúdať cestu domov. Hľadajú rovnaký výraz, no ich situácia je úplne iná. Preto je článok rozdelený podľa veku.

Rovnaký príznak, iná príčina: prečo záleží na veku

Závraty u dvadsiatnika a sedemdesiatnika môžu vyzerať podobne, no ich príčiny sa často líšia.

Tabuľka je orientačná a nenahrádza vyšetrenie. Každá z uvedených príčin sa môže vyskytnúť v akomkoľvek veku. Prehľad ukazuje len to, na čo lekári v danom veku myslia častejšie.

Vek	Časté možné príčiny	Na čo myslieť
20 – 40 rokov	Pokles tlaku pri postavení, nedostatok tekutín, nízke zásoby železa, úzkosť, porucha vnútorného ucha	Pri opakovaných alebo pretrvávajúcich ťažkostiach navštívte lekára
40 – 60 rokov	Neodhalený vysoký tlak, vysoký cholesterol, cukrovka, fajčenie, prvé prechodné výpadky (TIA)	Vhodný čas na odhalenie a liečbu rizikových faktorov
60 a viac rokov	Zmeny na drobných cievach mozgu, zúženie krčnej tepny, poruchy srdcového rytmu	Nové alebo zhoršujúce sa ťažkosti by mal posúdiť lekár

Vek zohráva úlohu aj podľa slovenských údajov. Národný register CMP, ktorý spravuje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), evidoval v roku 2024 celkovo 11 605 pacientov s cievnou mozgovou príhodou. Ľudia do 44 rokov tvorili 3,3 % z nich, teda približne troch zo sto pacientov [1].

Tento údaj však nehovorí nič o príčine závratov u konkrétneho človeka. Mozgová príhoda sa môže vyskytnúť v každom veku, preto pri náhlych príznakoch rozhoduje ich charakter, nie vek.

Ak máte 20 až 40 rokov

Ak sa vám točí hlava a na internete ste narazili na slovo „nedokrvenie“, pravdepodobne myslíte na najhorší scenár. Pri závratoch v mladšom veku sú však pravdepodobnejšie iné, menej závažné príčiny.

Čo môže byť príčinou

Pokles tlaku pri postavení (ortostatická hypotenzia). Po prudkom postavení sa na dve až tri sekundy zatmie pred očami, môže sa objaviť šum v ušiach a potreba pridržať sa. Do mozgu sa na chvíľu dostáva menej krvi, než potrebuje. Typické je, že ťažkosti rýchlo prejdú a objavujú sa práve pri zmene polohy.

Nedostatok tekutín a jedla. Vynechané raňajky, káva namiesto vody alebo horúci deň môžu spôsobiť slabosť a pocit na odpadnutie, napríklad v preplnenej MHD.

Nízke zásoby železa. Častejšie sa vyskytujú u žien so silnou menštruáciou. Môžu sa prejaviť únavou, bledosťou, zadýchavaním pri chôdzi do schodov a závratmi.

Úzkosť a panické ataky. Pri rýchlom a plytkom dýchaní (hyperventilácii) klesne v krvi hladina oxidu uhličitého. To môže spôsobiť mravčenie v rukách, točenie hlavy a pocit nereálnosti. Strach z vážnej choroby potom môže ťažkosti ešte zosilniť.

Porucha vnútorného ucha. Ak sa okolie točí pri otočení hlavy alebo pri ľahnutí na bok, príčina býva skôr vo vnútornom uchu než v mozgu. Typickým príkladom je benígne polohové vertigo.

Čo môžete urobiť

• Vstávajte pomaly, najmä z ľahu. Najprv si na chvíľu sadnite a až potom sa postavte.
• Pite počas dňa dostatok tekutín, ak vám lekár neodporučil ich obmedzenie.
• Nevynechávajte jedlo, najmä pred fyzickou námahou.
• Zapisujte si, kedy sa závraty objavujú, ako dlho trvajú a čo ste práve robili. Lekárovi to uľahčí určenie príčiny.

Ak sa ťažkosti opakujú, zhoršujú alebo sa objavujú aj bez zmeny polohy, objednajte sa k všeobecnému lekárovi.

Kedy volať 155 aj v mladom veku

Mladý vek pred mozgovou príhodou nechráni. Volajte 155 alebo 112, ak sa náhle objaví:

• slabosť alebo znecitlivenie jednej polovice tela,
• pokles kútika úst,
• porucha reči alebo porozumenia reči,
• porucha videnia alebo dvojité videnie,
• mimoriadne silná bolesť hlavy bez zjavnej príčiny,
• závrat s výraznou poruchou rovnováhy alebo neschopnosťou stáť či chodiť [1].

Prečo môže mozgová príhoda prísť aj pred štyridsiatkou, vysvetľujeme v článku Cievna mozgová príhoda u mladých ľudí.

Ak máte 40 až 60 rokov

Hlavné rizikové faktory mozgovej príhody v tomto veku často ešte nespôsobujú žiadne ťažkosti. Práve preto je dôležité ich včas odhaliť.

Riziká, ktoré nebolia

Vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu ani začínajúca cukrovka zvyčajne nebolia. Človek sa cíti dobre, chodí do práce a k lekárovi nemá dôvod ísť. Cievy sa medzitým môžu roky postupne poškodzovať a prvým prejavom potom môže byť až TIA alebo mozgová príhoda.

Slovenské údaje to dobre ilustrujú. Z pacientov, ktorých v roku 2024 zaevidovali v Národnom registri CMP, malo vysoký krvný tlak 80,4 %, teda približne osem z desiatich [1].

Približne 27 % pacientov malo cukrovku a takmer tretina mala nadváhu alebo obezitu. Približne 27 % pacientov tiež uviedlo, že fajčia alebo v minulosti fajčili; pri 27 % pacientov však údaj o fajčení v registri chýbal [1]. Tieto čísla opisujú, aké ochorenia a rizikové faktory sa vyskytovali u pacientov s CMP. Samy osebe nehovoria, ako veľmi každý faktor zvyšuje riziko u konkrétneho človeka.

Prehľad rizikových faktorov a možností prevencie nájdete v článku Rizikové faktory a prevencia cievnej mozgovej príhody.

Prechodné výpadky: nečakajte, kým prejdú

Krátke a zvláštne epizódy nepatria do kategórie „vybavím po dovolenke“. Môže ísť o TIA, ak sa náhle objaví:

• niekoľkominútová porucha reči, keď viete, čo chcete povedať, no nedokážete nájsť slová,
• prechodná clona alebo výpadok videnia na jednom oku,
• slabosť alebo strata citlivosti jednej ruky na niekoľko minút,
• náhla strata rovnováhy bez zjavnej príčiny.

Ak niečo z toho zažijete, volajte 155 alebo okamžite vyhľadajte urgentný príjem, aj keď ťažkosti medzičasom ustúpili.

Čo môžete urobiť tento mesiac

1. Dajte si zmerať krvný tlak, aj keď sa cítite dobre. Môžete to urobiť v ambulancii, v lekárni alebo doma vlastným tlakomerom.
2. Požiadajte všeobecného lekára o vyšetrenie cholesterolu a cukru v krvi.
3. Choďte na preventívnu prehliadku. Dospelí na Slovensku majú nárok na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára raz za dva roky a hradí ju zdravotná poisťovňa [4]. Rozsah vyšetrení závisí od veku.
4. Ak fajčíte, poraďte sa s lekárom o možnostiach odvykania.

Ak máte 60 a viac rokov alebo sa staráte o rodiča

V tomto veku sa zmeny na cievach mozgu môžu prejaviť nielen náhlou príhodou, ale aj pomalým, postupným zhoršovaním. Rodina si ho často všimne skôr ako samotný človek.

Na čo si dávať pozor

Žiadny z týchto signálov sám osebe neznamená ochorenie ciev mozgu. Ak ich však pozorujete, najmä keď sa postupne zhoršujú, preberte ich s lekárom.

Zmena chôdze. Kroky sa skracujú a chôdza je neistá alebo opatrnejšia, akoby po ľade. Príčin môže byť veľa, od problémov s kĺbmi až po ochorenia nervového systému vrátane ciev mozgu.

Pamäť a tempo myslenia. Nejde o občasné zabudnutie mena herca. Varovným signálom je skôr to, že človek potrebuje viac času na premýšľanie, ťažšie sleduje rozhovor viacerých ľudí alebo prestane zvládať veci, ktoré roky robil automaticky, napríklad platby či plánovanie.

Závraty a pády. Opakované pády nie sú bežnou súčasťou starnutia. Môžu mať viacero príčin vrátane poklesu tlaku pri postavení alebo vedľajších účinkov liekov. Ich príčinu by mal posúdiť lekár.

Zmena správania. Apatia, strata záujmu o obľúbené činnosti alebo nezvyčajná podráždenosť. Môžu súvisieť s depresiou, liekmi, inou chorobou aj so zmenami na cievach mozgu.

Nepravidelný pulz. Fibrilácia predsiení je častá porucha srdcového rytmu, ktorá nemusí spôsobovať žiadne ťažkosti, a pritom patrí medzi dôležité rizikové faktory mozgovej príhody [1]. Niektoré tlakomery dokážu na nepravidelný rytmus upozorniť. Diagnózu však musí potvrdiť lekár, napríklad pomocou EKG.

Ako zmeny na drobných cievach ovplyvňujú pamäť a sústredenie, opisujeme v článku Vaskulárne poškodenie mozgu a jeho vplyv na pamäť a koncentráciu.

Ako o tom hovoriť s rodičom

Starší ľudia ťažkosti často zľahčujú: „Nič mi nie je.“ „Len som sa potkol.“ Za takýmito slovami môže byť strach z vážnej diagnózy alebo zo straty samostatnosti. Presviedčanie preto často nezaberie. Skúste inú cestu:

• Namiesto naliehania skúste povedať: „Poďme si dať zmerať tlak, idem aj ja.“
• Spojte návštevu lekára s preventívnou prehliadkou, na ktorú má rodič nárok. Nebude tak pôsobiť ako reakcia na podozrenie z vážnej choroby.
• Choďte do ambulancie spolu s ním. Pomôžete doplniť informácie, na ktoré by sám zabudol.

Čo povedať lekárovi

Lekárovi opíšte konkrétne fakty, nie dojmy. Veta „nejako mu to nejde“ veľa nepovie. Veta „od jari sa dvakrát pošmykol na rovnej zemi a prestal si sám platiť účty“ pomôže oveľa viac.

Pripravte si tieto informácie:

• odkedy zmeny pozorujete a čo presne sa zmenilo,
• zoznam všetkých liekov a doplnkov výživy,
• informácie o pádoch,
• či sa niekedy, hoci len nakrátko, objavila porucha reči, slabosť ruky alebo výpadok videnia.

Posledný bod je najdôležitejší a ľahko sa naň zabudne. Prechodné epizódy, ktoré samy ustúpili, mohli byť TIA, a preto sú dôležitým dôvodom na vyšetrenie.

Ak váš blízky prekonal cievnu mozgovú príhodu, pomôžu vám aj naše články Rehabilitácia po CMP doma a Starostlivosť o pacienta po CMP doma.

Kedy prestať čítať a volať 155

Platí jednoduché pravidlo: ak sa príznaky objavili náhle a týkajú sa jednej strany tela, reči alebo videnia, ide o núdzový stav. Volajte 155 alebo 112.

Test FAST za pol minúty

Názov testu vychádza z anglických slov Face (tvár), Arms (ruky), Speech (reč) a Time (čas).

• F – tvár: Požiadajte človeka, aby sa usmial. Je úsmev krivý alebo klesá jeden kútik?
• A – ruky: Nech predpaží obe ruky. Klesá jedna ruka samovoľne nadol?
• S – reč: Nech zopakuje jednoduchú vetu. Je reč nezrozumiteľná alebo zmätená?
• T – čas: Ak spozorujete čo i len jeden z uvedených príznakov, okamžite volajte 155 a zapamätajte si, o koľkej príznaky začali. Od času vzniku príznakov závisí, akú liečbu môžu v nemocnici podať. Ak sa človek s príznakmi zobudil, oznámte záchranárom čas, keď bol naposledy preukázateľne bez príznakov, aj čas, keď sa príznaky zistili. Presný čas ich vzniku nemusí byť známy.

Test FAST nezachytí všetky príznaky. Náhla porucha zraku, dvojité videnie, náhla mimoriadne silná bolesť hlavy bez zjavnej príčiny alebo náhly závrat s výraznou poruchou rovnováhy sú tiež dôvodom volať záchranku [1].

Podrobnejšie o jednotlivých príznakoch a o rozdieloch medzi ischemickou a hemoragickou mozgovou príhodou píšeme v článkoch Spozorujte mŕtvicu na základe týchto 4 symptómov a Spoznajte príznaky a rozdiely pri cievnej mozgovej príhode.

Kým príde záchranka: nepodávajte postihnutému jedlo, pitie ani lieky vrátane aspirínu. Pri mozgovej príhode môže byť porušené prehĺtanie a bez vyšetrenia sa nedá vylúčiť krvácanie do mozgu. Zostaňte pri ňom, pripravte zoznam jeho liekov a doklady.

Ako zistiť nedokrvenie mozgu: vyšetrenia u lekára

Nedokrvenie mozgu sa nedá spoľahlivo zistiť doma. Príčinu ťažkostí určí lekár na základe rozhovoru, vyšetrenia a podľa potreby krvných testov, EKG alebo zobrazovacích vyšetrení. Pri postupných alebo opakovaných ťažkostiach sa začína jednoducho, u všeobecného lekára. Pri podozrení na TIA alebo CMP prebieha vyšetrenie urgentne v nemocnici.

Vyšetrenie	Čo zisťuje
Krvný tlak, pulz, základné neurologické vyšetrenie	Základné posúdenie, ktoré zvyčajne urobí všeobecný lekár
Krvné testy	Krvný obraz, cukor, cholesterol, funkcia štítnej žľazy, zásoby železa
EKG	Poruchy srdcového rytmu, najmä fibriláciu predsiení
Ultrazvuk krčných tepien	Zúženie tepien, ktoré privádzajú krv do mozgu
CT alebo MR mozgu	Zmeny po príhode, krvácanie, stav drobných ciev
Echokardiografia (ultrazvuk srdca)	Možný zdroj krvných zrazenín v srdci

Nie každý človek so závratmi potrebuje všetky tieto vyšetrenia. Lekár vyberá ich rozsah podľa príznakov, anamnézy a výsledkov prvotného vyšetrenia. Preto sa oplatí prísť pripravený a vedieť:

• čo presne sa dialo a ako dlho to trvalo,
• či ťažkosti prišli náhle alebo postupne,
• čo ste práve robili,
• aké lieky a doplnky výživy užívate,
• aké ochorenia majú vaši rodičia a súrodenci.

TIP: Ak idete k lekárovi s rodičom, napíšte si tieto informácie vopred na papier. V ambulancii sa na niektoré informácie ľahko zabudne. Starší ľudia navyše často povedia „inak som zdravý“, aj keď pred týždňom spadli.

Možnosti liečby nedokrvenia mozgu

Univerzálna tabletka na „nedokrvenie mozgu“ neexistuje. Liečba sa vždy zameriava na konkrétnu príčinu, preto sa u rôznych ľudí výrazne líši.

Pokles tlaku pri postavení. Pomáha dostatok tekutín, pomalšie vstávanie, niekedy úprava liekov na tlak alebo kompresívne pančuchy. O úprave liekov rozhoduje lekár, lieky nikdy nevysadzujte sami.

Nízke zásoby železa, porucha štítnej žľazy alebo hladiny cukru v krvi. Lieči sa základná porucha. Ak boli závraty jej dôsledkom, po liečbe môžu ustúpiť.

Vysoký tlak, zvýšený cholesterol alebo cukrovka. Liečba je dlhodobá a jej cieľom je znížiť riziko budúcich komplikácií vrátane mozgovej príhody. Lieky preto treba užívať aj vtedy, keď človek nepociťuje žiadne ťažkosti. Ich vysadenie bez dohody s lekárom je rizikové.

Porucha srdcového rytmu alebo zúžená tepna. Pri fibrilácii predsiení lekár zvažuje lieky proti zrážaniu krvi (antikoagulanciá), pretože zrazenina zo srdca môže doputovať do mozgu. Pri zúžení krčnej tepny sa podľa stupňa zúženia a príznakov zvažuje zákrok, ktorý tepnu spriechodní.

Po prekonanej mozgovej príhode. Nasleduje akútna liečba v nemocnici, sekundárna prevencia, teda lieky a úprava rizikových faktorov, ktoré majú zabrániť ďalšej príhode (napríklad lieky proti zhlukovaniu krvných doštičiek, statíny na zníženie cholesterolu a liečba vysokého tlaku), a rehabilitácia. Podľa NCZI je Slovensko v akútnej starostlivosti a sekundárnej prevencii porovnateľné s poprednými európskymi krajinami, zaostáva však v následnej starostlivosti, najmä v rehabilitácii. Prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti, uvádza, že v akútnej rehabilitácii by malo pokračovať približne 30 % pacientov. Na rehabilitačné pracoviská sa však podľa registra prekladajú len približne 4 % pacientov [1].

Veľká časť starostlivosti sa tak často presúva na rodinu. O konkrétnej liečbe vždy rozhoduje lekár podľa výsledkov vyšetrení. Tento prehľad vám má pomôcť pochopiť, čo sa deje a prečo.

Viac o akútnej liečbe a návrate do bežného života píšeme v článku Náhla cievna mozgová príhoda: liečba a návrat do bežného života.

Často kladené otázky

Je nedokrvenie mozgu to isté ako mozgová príhoda?

Nie. Mozgová príhoda je najzávažnejší zo stavov, ktoré sa takto označujú. Pojem „nedokrvenie mozgu“ však ľudia niekedy používajú aj pri krátkodobých závratoch pri zmene polohy.

Aký je rozdiel medzi TIA a mozgovou príhodou?

Pri TIA príznaky ustúpia a nevznikne akútny infarkt mozgového tkaniva. Pri ischemickej cievnej mozgovej príhode dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva. V prvých minútach sa TIA a mozgová príhoda nedajú bez vyšetrenia spoľahlivo odlíšiť, preto pri náhlych neurologických príznakoch okamžite volajte 155 alebo 112.

Točí sa mi hlava pri vstávaní. Je to vážne?

Ak závrat trvá pár sekúnd, sám prejde a objavuje sa len pri rýchlom postavení, najčastejšie ide o pokles tlaku pri zmene polohy. Ak sa opakuje každý deň, spôsobuje pády alebo užívate lieky na tlak, povedzte o tom lekárovi.

Príznaky prešli za pol hodiny. Mám aj tak ísť k lekárovi?

Áno, okamžite. Volajte 155 alebo vyhľadajte urgentný príjem. Riziko mozgovej príhody je po TIA najvyššie práve v prvých dňoch [5].

Pomôžu lieky na prekrvenie mozgu?

Univerzálny liek na prekrvenie mozgu neexistuje. Liečba sa riadi príčinou a o jej voľbe rozhodne lekár po vyšetrení.

Tento článok má informačný charakter a nenahrádza individuálne lekárske vyšetrenie ani odporúčania zdravotníckeho pracovníka. Konkrétne cvičenia po cievnej mozgovej príhode je vhodné konzultovať s fyzioterapeutom, pracovným terapeutom alebo iným odborníkom podľa aktuálneho zdravotného stavu. Pri bolesti, náhlom zhoršení pohybu alebo vzniku nových príznakov cvičenie prerušte a vyhľadajte odbornú pomoc. Výživové doplnky nie sú určené na diagnostiku, prevenciu ani liečbu ochorení.

Zdroje

[1] Národné centrum zdravotníckych informácií. Cievna mozgová príhoda postihla minulý rok vyše 11-tisíc Slovákov. Tlačová správa, Národný register CMP, údaje za rok 2024. Bratislava, 27. 10. 2025.

[2] Rothwell PM, Giles MF, Chandratheva A, et al. Effect of urgent treatment of transient ischaemic attack and minor stroke on early recurrent stroke (EXPRESS study). Lancet. 2007;370(9596):1432–1442. doi:10.1016/S0140-6736(07)61448-2.

[3] Livingston G, Huntley J, Liu KY, et al. Dementia prevention, intervention, and care: 2024 report of the Lancet standing Commission. Lancet. 2024;404(10452):572–628.

[4] Národné centrum zdravotníckych informácií. Tlačová správa o preventívnych prehliadkach. Bratislava, 27. 5. 2025.

[5] Giles MF, Rothwell PM. Risk of stroke early after transient ischaemic attack: a systematic review and meta-analysis. Lancet Neurol. 2007;6(12):1063–1072.

[6] Easton JD, Saver JL, Albers GW, et al. Definition and evaluation of transient ischemic attack: a scientific statement from the American Heart Association/American Stroke Association. Stroke. 2009;40(6):2276–2293.

Chronická únava je dlhodobé telesné alebo duševné vyčerpanie, ktoré sa po spánku a odpočinku nezlepší alebo sa zlepší len málo. Nie je to diagnóza, ale príznak. Môže súvisieť so životným štýlom, telesnými príčinami alebo dlhodobým stresom. Čím sa líši od bežnej únavy, aké môže mať príčiny a kedy je vhodné vyhľadať lekára?

Chronická únava nie je to isté ako únava po náročnom dni

Chronická únava je dlhodobé telesné alebo duševné vyčerpanie, ktoré sa po spánku a odpočinku nezlepší alebo sa zlepší len málo. Nie je to diagnóza, ale príznak. Môže súvisieť so životným štýlom, telesnými príčinami (napríklad nízkymi zásobami železa alebo zníženou činnosťou štítnej žľazy), dlhodobým stresom alebo ich kombináciou. [1]

Ak únava bez zjavnej príčiny pretrváva niekoľko týždňov alebo sa zhoršuje, objednajte sa k všeobecnému lekárovi. Pri bolesti na hrudníku, náhlej slabosti alebo poruche reči volajte 155 alebo 112.

V článku zistíte, čím sa chronická únava líši od bežnej, aké môže mať príčiny, čo môžete urobiť sami a aké vyšetrenia vás čakajú u lekára.

V skratke

• Čo je chronická únava? Vyčerpanie, ktoré sa spánkom ani odpočinkom výrazne nezlepší. Je to príznak, nie samostatná diagnóza.
• Aké môže mať príčiny? Často viacero naraz: káva a obrazovky večer, málo pohybu, nízke zásoby železa, ochorenia štítnej žľazy, spánkové apnoe, depresia alebo dlhodobý stres.
• Čo môžem urobiť sám? Pravidelný mierny pohyb, obmedzenie kofeínu popoludní, večer bez obrazoviek a pevný čas vstávania. Účinok zmien sa môže prejaviť až po niekoľkých týždňoch.
• Kedy k lekárovi? Ak únava trvá niekoľko týždňov bez vysvetlenia, zhoršuje sa alebo sa k nej pridá chudnutie, dlhodobo zvýšená teplota, nočné potenie či prestávky v dýchaní počas spánku.
• Je to syndróm chronickej únavy? Zvyčajne nie, najmä ak únava trvá krátko. Na stanovenie tejto diagnózy je potrebné dlhodobé trvanie ťažkostí a prítomnosť ďalších typických príznakov, napríklad zhoršenia po námahe.

Čo je chronická únava

Chronická únava nie je to isté ako únava po náročnom dni. Bežná únava má jasnú príčinu a po odpočinku ustúpi. Pretrvávajúca únava sa výrazne nezlepší ani vtedy, keď máte dostatok spánku a nepreťažujete sa.

Americké Národné centrum pre zdravotnú štatistiku (NCHS) definuje únavu ako telesnú alebo duševnú vyčerpanosť, ktorá sa nezlepší ďalším spánkom ani odpočinkom. Zároveň ju odlišuje od ospalosti, teda od pocitu, že človek zaspáva alebo má problém zostať bdelý. [1] Práve tento rozdiel ľudia opisujú slovami: „Veď ja spím, ale aj tak som unavený.“

Ako často sa vyskytuje

Výskyt únavy ilustrujú americké údaje, ktoré však slovenskú situáciu priamo neopisujú. V reprezentatívnom prieskume NHIS 2024 hlásilo častú únavu, teda väčšinu dní alebo každý deň, 16,6 % dospelých. Častejšie išlo o ženy (20 %) než o mužov (13 %) a o mladších dospelých vo veku 18 až 34 rokov (19,5 %) než o seniorov vo veku 65 a viac rokov (12,9 %). [1]

Aj v ambulanciách všeobecných lekárov je únava bežná. Udáva ju 14 až 27 % pacientov, s únavou súvisí jedna až dve percentá všetkých návštev a ženy ju spomínajú približne trikrát častejšie ako muži. [2]

Začarovaný kruh, v ktorom sa únava udržiava

Dlhodobá únava má málokedy len jednu príčinu. Často sa postupne vytvorí začarovaný kruh:

• Deň bez pohybu. Väčšinu dňa presedíte v práci či v aute a večer oddychujete na gauči.
• Unavená myseľ, neunavené telo. Po dni plnom podnetov ste psychicky vyčerpaní, no telo nemalo dostatok pohybu.
• Horší spánok. Zaspávanie trvá dlhšie a spánok je plytší.
• Ráno bez sily. Vstávate unavení, siahate po káve a na pohyb nemáte energiu.

Dalo by sa čakať, že unavenému človeku pohyb uberie zvyšok síl. Analýza 70 randomizovaných štúdií ukázala, že pravidelné cvičenie vo väčšine z nich znižovalo únavu a zvyšovalo pocit energie. [4] Výsledky však nemožno automaticky vzťahovať na každého. Ak máte ochorenie srdca, pľúc alebo iné chronické ochorenie, vhodnú mieru záťaže prekonzultujte s lekárom. Ak sa vám po námahe príznaky zhoršujú, môže ísť o syndróm chronickej únavy (ME/CFS). Do pohybu sa v takom prípade nenúťte (pozri nižšie).

U mnohých ľudí preto môže začarovaný kruh prerušiť práve mierny pohyb, ktorý dokážu zaradiť do svojho dňa ľahšie než zmeny spánkového režimu.

Príčina 1: životný štýl

Káva a obrazovky večer. Dávka 400 mg kofeínu užitá šesť hodín pred spaním skrátila v malej štúdii spánok o viac než hodinu, hoci si to účastníci neuvedomovali. [6] Podobne čítanie z podsvieteného displeja pred spaním predĺžilo zaspávanie a ráno boli ľudia menej bdelí aj po celej noci spánku. [7]

Ďalšie faktory:

• málo pohybu – pomôcť môže aj pohyb nízkej intenzity, [5]
• nepravidelný spánkový režim, najmä veľký rozdiel medzi pracovnými dňami a víkendom,
• večerná konzumácia alkoholu, ktorá môže narušiť spánok v druhej polovici noci,
• vynechávanie jedál, prísne diéty a tréning bez regenerácie.

Príčina 2: telesné ochorenia a nedostatok živín

Nízke zásoby železa aj pri normálnej hladine hemoglobínu. V randomizovanej štúdii s 198 menštruujúcimi ženami s feritínom pod 50 µg/l sa priemerné skóre únavy po 12 týždňoch užívania železa znížilo o 47,7 %, v skupine užívajúcej placebo o 28,8 %. [2] Podobné výsledky priniesla aj skoršia štúdia publikovaná v časopise BMJ. [3]

TIP: Pri dlhodobej únave sa lekára opýtajte na vyšetrenie feritínu. Železo však neužívajte bez konzultácie s lekárom, pretože vo vysokých dávkach môže škodiť. [13]

Ďalšie možné príčiny:

• znížená činnosť štítnej žľazy,
• spánkové apnoe (chrápanie a prestávky v dýchaní),
• nedostatok vitamínu B12 alebo D – vplyv vitamínu D na únavu však nie je jednoznačne preukázaný, [8]
• cukrovka, infekcie a ťažkosti po covide,
• ochorenia obličiek, pečene, srdca, pľúc a autoimunitné ochorenia,
• niektoré lieky; nikdy ich však nevysadzujte bez dohody s lekárom.

Príčina 3: psychika a dlhodobý stres

Dlhodobý stres, úzkosť aj depresia sa môžu prejaviť práve vyčerpaním. Depresia sa často ohlási únavou a stratou záujmu o veci, ktoré človeka bavili. Ak sa k tomu pridá pocit prázdnoty alebo bezcennosti, obráťte sa na lekára alebo psychológa.

Tieto príčiny sa navzájom nevylučujú: človek môže mať súčasne nízku hladinu feritínu, nepravidelný spánkový režim a dlhodobý stres.

Prečo sa únava môže v zime zhoršovať

Slovensko leží približne medzi 47,7. a 49,6. stupňom severnej zemepisnej šírky. V decembri tu máme približne osem hodín denného svetla a mnohí odchádzajú do práce za tmy a vracajú sa za tmy.

Menej vitamínu D. Merania v americkom Bostone (42. rovnobežka) ukázali, že zimné slnko od novembra do februára tvorbu vitamínu D v koži nespustilo. V kanadskom Edmontone (52. rovnobežka) to platilo od októbra do marca. [12] Slovensko leží medzi týmito zemepisnými šírkami. Tvorba vitamínu D závisí aj od času dňa, počasia, množstva odhalenej pokožky a typu pleti. V Európe má 17,7 % ľudí od októbra do marca veľmi nízku hladinu vitamínu D (pod 30 nmol/l). [8] Či nedostatok vitamínu D sám osebe spôsobuje únavu, však nie je jednoznačne preukázané.

Menej svetla ovplyvňuje vnútorné hodiny. Menej denného svetla môže sťažiť udržiavanie pravidelného rytmu spánku a bdenia.

Sezónna depresia. Objavuje sa od jesene do jari a podľa prehľadu Cochrane postihuje 1,5 až 9 % ľudí v závislosti od zemepisnej šírky. [10] Pri jej liečbe môže pomôcť svetelná terapia špeciálnou lampou, dôkazy sú však z menších štúdií. [9] Vhodnosť svetelnej terapie vo vašom prípade posúdi lekár.

Zimné obdobie teda môže únavu zhoršovať, no samo osebe ju nevysvetľuje. Ak únava trvá, hľadajte aj iné príčiny.

Ak sa únava objavila po cievnej mozgovej príhode, môže súvisieť so zotavovaním a dennú aktivitu treba prispôsobiť zdravotnému stavu. Pomôžu vám články Mozgová hmla po CMP a Rehabilitácia po CMP doma.

Syndróm chronickej únavy nie je to isté

Chronická únava je príznak. Môže súvisieť s viacerými príčinami uvedenými v predchádzajúcich častiach.

Syndróm chronickej únavy, odborne myalgická encefalomyelitída (ME/CFS), je samostatná diagnóza. Podľa kritérií amerického Inštitútu medicíny (IOM) z roku 2015, ktoré používa americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), musia byť prítomné súčasne tri príznaky: [14]

• výrazný pokles schopnosti zvládať prácu, školu alebo bežné činnosti, ktorý trvá viac ako šesť mesiacov a sprevádza ho únava, ktorá sa odpočinkom výrazne nezlepší,
• zhoršenie príznakov po telesnej, duševnej alebo emočnej námahe (odborne post-exertional malaise, PEM),
• spánok, po ktorom sa človek necíti oddýchnutý.

K tomu musí byť prítomná aj porucha myslenia a sústredenia alebo zhoršenie príznakov pri státí (ortostatická intolerancia). Príznaky sa musia vyskytovať aspoň polovicu času a musia mať strednú alebo vyššiu intenzitu. Iné diagnostické kritériá môžu používať odlišné časové hranice. Diagnózu stanovuje lekár po vylúčení iných príčin.

Pri ME/CFS sa neodporúčajú programy s pevne stupňovaným zvyšovaním záťaže bez ohľadu na príznaky. Pohybová aktivita by sa mala začínať na úrovni, ktorá príznaky nezhoršuje, a rešpektovať individuálne energetické možnosti, ideálne pod dohľadom odborníka. [16] Odporúčanie na pravidelný pohyb v tomto článku sa preto netýka ľudí s ME/CFS.

V americkom prieskume z rokov 2021 až 2022 uviedlo 1,3 % dospelých, že im lekár ME/CFS diagnostikoval a ochorenie stále majú. [11]

Prečo je dobré poznať tento rozdiel: samotná únava trvajúca dva týždne na stanovenie diagnózy ME/CFS nestačí. Predčasné pripísanie ťažkostí tejto diagnóze môže oddialiť odhalenie inej príčiny únavy, ktorú možno cielene riešiť.

Osem krokov, ktoré môžete urobiť sami

Nerobte všetko naraz. Vyberte si dve alebo tri odporúčania a dodržiavajte ich aspoň tri týždne.

1. Pravidelný mierny pohyb. V štúdii s unavenými dospelými so sedavým spôsobom života stačilo 20 minút pohybu nízkej intenzity trikrát týždenne počas šiestich týždňov. [5] Vhodná je napríklad chôdza. Ak sa vám po námahe príznaky zhoršujú, záťaž nezvyšujte a poraďte sa s lekárom.
2. Menej kofeínu popoludní a večer, najmä ak spíte horšie. [6]
3. Hodina pred spaním bez obrazoviek. Telefón nechajte mimo spálne. [7]
4. Približne rovnaký čas vstávania počas pracovných dní aj cez víkend, ideálne s rozdielom do jednej hodiny.
5. Denné svetlo. Skúste tráviť čas vonku počas dňa, najmä dopoludnia. Pomáha udržať pravidelný rytmus spánku a bdenia.
6. Pravidelné stravovanie bez dlhého hladovania a prísnych diét.
7. Večer bez alkoholu, najmä ak sa v noci často budíte.
8. Trpezlivosť. V citovaných štúdiách sa zlepšenie hodnotilo po šiestich alebo dvanástich týždňoch. [2][5]

Ak únava pretrváva napriek úprave režimu, objednajte sa k lekárovi. Ak máte aj iné príznaky z nasledujúceho zoznamu, nečakajte.

Kedy ísť k lekárovi

Objednajte sa k všeobecnému lekárovi, ak sa vás týka niektorý z týchto bodov:

• Únava trvá niekoľko týždňov, nemáte pre ňu vysvetlenie alebo sa zhoršuje. Pri výraznej únave, ktorá vás obmedzuje v bežnom živote, nečakajte.
• Úprava spánku, stravy a pohybu po niekoľkých týždňoch nič nezmenila.
• Pridružila sa dlhodobo zvýšená teplota alebo nočné potenie.
• Chudnete bez toho, aby ste sa o to snažili.
• Je vám zima aj vtedy, keď ostatným nie je.
• Chrápete a blízki si všimli, že počas spánku prestávate dýchať.
• K únave sa pridal zhoršený spánok alebo pokles nálady.

Únava je dôvodom približne jednej až dvoch zo sto návštev u všeobecného lekára. [2] Pretrvávajúca únava je teda opodstatneným dôvodom na návštevu lekára.

Situácie, v ktorých neodkladajte vyhľadanie pomoci

Pri týchto príznakoch vyhľadajte pomoc okamžite alebo volajte 155 či 112:

• bolesť na hrudníku, výrazná dýchavičnosť alebo nepravidelný srdcový rytmus,
• náhla výrazná slabosť, neschopnosť zdvihnúť ruku alebo nohu, porucha reči,
• náhla mimoriadne silná bolesť hlavy alebo silná bolesť brucha,
• krvácanie, ktoré si neviete vysvetliť, vrátane krvi v stolici,
• náhla zmätenosť alebo strata vedomia.

Čo môžete očakávať u lekára

Pri dlhodobej únave sa zvyčajne začína rozhovorom, vyšetrením a odberom krvi. Pomôže, ak prídete pripravení a budete vedieť:

• ako dlho únava trvá a či prišla náhle alebo postupne,
• ako spíte a kedy chodíte spať,
• čo jete, koľko kávy pijete a v akom čase,
• aké lieky a doplnky výživy užívate,
• ktoré konkrétne činnosti už nezvládate.

Vyšetrenie	Čo pomáha odhaliť
Krvný obraz	Chudokrvnosť a iné odchýlky, ktoré môžu byť dôvodom na ďalšie vyšetrenie
Feritín a železo	Vyčerpané zásoby železa aj bez chudokrvnosti
TSH, hormóny štítnej žľazy	Zníženú alebo zvýšenú činnosť štítnej žľazy
Glykémia, HbA1c	Poruchy hladiny cukru
Vitamín B12, vitamín D (25-OH)	Nedostatok vitamínov
Pečeňové a obličkové parametre	Ochorenia pečene a obličiek
CRP alebo sedimentácia	Prebiehajúci zápal

Výsledok jedného vyšetrenia sám osebe príčinu únavy neurčí. Lekár ho hodnotí spolu s vašimi ťažkosťami. Nie každý potrebuje všetky tieto vyšetrenia. Konkrétny rozsah určí lekár podľa vašich ťažkostí. Tabuľka slúži len na orientáciu. Dospelí na Slovensku majú nárok na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára raz za dva roky a hradí ju zdravotná poisťovňa. [15]

Tento článok má informačný charakter a nenahrádza individuálne lekárske vyšetrenie ani odporúčania zdravotníckeho pracovníka. Konkrétne cvičenia po cievnej mozgovej príhode je vhodné konzultovať s fyzioterapeutom, pracovným terapeutom alebo iným odborníkom podľa aktuálneho zdravotného stavu. Pri bolesti, náhlom zhoršení pohybu alebo vzniku nových príznakov cvičenie prerušte a vyhľadajte odbornú pomoc. Výživové doplnky nie sú určené na diagnostiku, prevenciu ani liečbu ochorení.

Často kladené otázky

Je normálne byť stále unavený?

Občasná únava áno. Únava, ktorá trvá týždne a neustúpi ani po odpočinku, normálna nie je a oplatí sa hľadať jej príčinu.

Prečo som unavený, aj keď spím osem hodín?

Rozhoduje aj kvalita spánku, nielen jeho dĺžka. Spánok môžu nenápadne zhoršovať popoludňajšia káva, večerné používanie obrazoviek, alkohol alebo spánkové apnoe. Pri chrápaní s prestávkami v dýchaní sa poraďte s lekárom.

Môže byť za únavou nedostatok železa, aj keď mám normálnu hladinu hemoglobínu?

Áno, najmä u menštruujúcich žien. V randomizovanej štúdii znížilo železo únavu u žien s feritínom pod 50 µg/l a normálnou hladinou hemoglobínu výraznejšie než placebo [2]. Hladinu feritínu však treba najprv vyšetriť.

Pomôžu na únavu vitamíny?

Pomôžu vtedy, keď sa vyšetrením potvrdí ich nedostatok. Univerzálny vitamín na únavu neexistuje a doplnky nenahrádzajú hľadanie príčiny.

Mám sa nútiť do cvičenia, keď nemám silu?

Nie. Začnite mierne a postupne. Ak sa vám po námahe príznaky zhoršujú, nezvyšujte intenzitu ani dĺžku cvičenia a poraďte sa s lekárom, pretože môže ísť o príznak ME/CFS [14].

Čo je jarná únava?

Jarná únava je ľudové označenie pre pocit vyčerpania pri prechode zo zimy do jari, nie lekárska diagnóza. Odborné dôkazy o nej sú obmedzené. Ak únava trvá dlhšie ako niekoľko týždňov, platia rovnaké odporúčania ako pri inej pretrvávajúcej únave.

Zdroje

[1] Young NAE, Weeks JD, Elgaddal N. Fatigue Among Adults Age 18 and Older: United States, 2024. National Health Statistics Reports, No. 221. NCHS, 3. 9. 2026.

[2] Vaucher P, Druais PL, Waldvogel S, Favrat B. Effect of iron supplementation on fatigue in nonanemic menstruating women with low ferritin: a randomized controlled trial. CMAJ. 2012;184(11):1247–1254.

[3] Verdon F, Burnand B, Fallab Stubi CL, et al. Iron supplementation for unexplained fatigue in non-anaemic women: double blind randomised placebo controlled trial. BMJ. 2003;326(7399):1124.

[4] Puetz TW, O’Connor PJ, Dishman RK. Effects of chronic exercise on feelings of energy and fatigue: a quantitative synthesis. Psychological Bulletin. 2006;132(6):866–876.

[5] Puetz TW, Flowers SS, O’Connor PJ. A randomized controlled trial of the effect of aerobic exercise training on feelings of energy and fatigue in sedentary young adults with persistent fatigue. Psychotherapy and Psychosomatics. 2008;77(3):167–174.

[6] Drake C, Roehrs T, Shambroom J, Roth T. Caffeine effects on sleep taken 0, 3, or 6 hours before going to bed. Journal of Clinical Sleep Medicine. 2013;9(11):1195–1200.

[7] Chang AM, Aeschbach D, Duffy JF, Czeisler CA. Evening use of light-emitting eReaders negatively affects sleep, circadian timing, and next-morning alertness. PNAS. 2015;112(4):1232–1237.

[8] Cashman KD, Dowling KG, Škrabáková Z, et al. Vitamin D deficiency in Europe: pandemic? American Journal of Clinical Nutrition. 2016;103(4):1033–1044.

[9] Pjrek E, Friedrich ME, Cambioli L, et al. The efficacy of light therapy in the treatment of seasonal affective disorder: a meta-analysis of randomized controlled trials. Psychotherapy and Psychosomatics. 2020;89(1):17–24.

[10] Nussbaumer-Streit B, Forneris CA, Morgan LC, et al. Light therapy for preventing seasonal affective disorder. Cochrane Database of Systematic Reviews. 2019;3:CD011269.

[11] Vahratian A, Lin JS, Bertolli J, Unger ER. Myalgic encephalomyelitis/chronic fatigue syndrome in adults: United States, 2021–2022. NCHS Data Brief, No. 488. 2023.

[12] Webb AR, Kline L, Holick MF. Influence of season and latitude on the cutaneous synthesis of vitamin D3. Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism. 1988;67(2):373–378.

[13] National Institutes of Health, Office of Dietary Supplements. Iron: Fact Sheet for Consumers.

[14] Centers for Disease Control and Prevention. IOM 2015 Diagnostic Criteria for ME/CFS.

[15] Národné centrum zdravotníckych informácií. Tlačová správa o preventívnych prehliadkach. Bratislava, 27. 5. 2025.

[16] National Institute for Health and Care Excellence. Myalgic encephalomyelitis (or encephalopathy)/chronic fatigue syndrome: diagnosis and management (NG206). 2021.